Všeobecné informácie
Ľudová kultúra
Ľudia od nepamäti osídľovali doliny a kotliny ležiace pod Kráľovou hoľou. Ľudová kultúra tu bola veľmi pestrá, vznikali tak rozdiely medzi jednotlivými
obcami a to hlavne v nárečí, architektúre, zvykoch, odevoch a pod.
Hlavným dôvodom týchto rozdielov medzi obcami bola ich geografická poloha a zaradenie sa k danému regiónu. Obce ako Spišské Bystré, Vikartovce,
Hranovnica ležiace pri rieke Hornád patrili do Spišskej župy, boli teda značne ovplyvnené dianím a udalosťami Spiša. Nárečie a architektúra
v týchto obciach nesú taktiež črty typické pre oblasť Spiša.
Ľudovú kultúru Spiša formovali viaceré kolonizačné vlny (Nemci - baníci, valašská kolonizácia s goralskými a rusínskymi elementmi). V nadväznosti
na to sa vyvíjal aj ľudový odev Spiša. Pod severnými svahmi Kráľovej hole sa nosil odev typický pre dolný Spiš. Výšivková výzdoba bola menej
vyvinutá, výtvarné prvky na odeve tvorila doma zhotovená prietka.
Ďalšou, čo sa ľudovej kultúry týka úplne odlišnou časťou bolo územie rozprestierajúce sa pod južnými svahmi Kráľovej hole - Horehronie. Patria
sem obce Heľpa, Pohorela, Šumiac, Telgárt a Vernár, hoci geograficky neleží v tejto časti, svojou architektúrou, nárečím a odevom sa radi k Horehroniu.
Táto oblasť sa svojím odevom a nárečím radila ku Gemerskej župe, bola to ale veľmi rozdielna a samostatne sa formujúca časť Slovenska.
V posledných desaťročiach 19. storočia sa začínala rozvíjať výtvarná stránka odevu na Horehroní. S rozšírením výzdoby v 20. storočí sa
rozčlenenie odevu do menších celkov ešte viac umocňovalo. Bola tu bohatá tradícia tkania,
kožušníctva, spracovania vlny, najviac sa
rozvinula výšivka s bohatstvom techník, ornamentálnych motívov, s neobvyklým ladením sýtych a tmavých farieb. Na strednom Slovensku
je to jedna z oblasti s najbohatšou výšivkou.
Obec Liptovská Teplička ležiaca pod severnými svahmi Kráľovej hole tvorila hranicu Liptovskej župy. Nárečie, odev a architektúra bola
ovplyvnená kolonizačnými vlnami (prišli nemeckí baníci, s valašskou kolonizáciou Rusíni a Gorali).
Hlavným zamestnaním obyvateľov pod Kráľovou hoľou bolo roľníctvo, drevorubačstvo,
tesárstvo, výroba dreveného riadu a šindľa, výroba dreveného uhlia, chov dobytka, a pod.
Pod severnými svahmi v oblasti Spiša bolo rozšírené farbiarstvo. Bola to predovšetkým modrotlač, na ktorej v tejto oblasti prevládal
belaso biely vzor. Pretože v celej oblasti (do prelomu storočia aj v mestách) sa nosil pôvodne ľudový odev, bola modrotlač jeho
charakteristickou súčasťou. Šili sa z nej sukne, zástery, šatky i obliečky na periny.
Vzhľad obcí je dosť pestrý, čo súvisí z už spomínaným geografickým rozdelením tohto územia. Nájdeme tu potočnú radovú zástavbu, zrubové,
zriedka kamenné podmurované domy, omazané a obielené domy so sedlovou šindľovou strechou, murované domy so sedlovou strechou, štítom
a podlomenicou. Tam, kde bolo rozvinuté poľnohospodárstvo, zachovali sa typické gazdovské domy so všetkým príslušenstvom.
Samotná Kráľova hoľa ovplyvňovala umelecké cítenie ľudu pod ňou žijúcim, čo sa odrazilo na množstve ľudových piesní a básni, pod ktoré
sa podpísali vzdelaní ľudia, ale aj obyčajný dedinský ľud. Asi najznámejšiu z nich - Na Kráľovej holi ... poznajú ľudia z blízkeho
i vzdialeného okolia.
|
