Všeobecné informácie
Geomorfológia
Územie Nízkych Tatier predstavuje druhé najväčšie pohorie Slovenska, vrcholí Ďumbierom (2043 m.n.m.) v západnej časti pohoria. Geomorfologicky
sa Nízke tatry členia na Ďumbierske a na Kráľovohoľské Tatry. Východná časť - Kráľovohoľská vrcholí Kráľovou hoľou (1946 m.n.m.).
Kráľovohoľské Tatry majú svojrázny charakter. Ich mohutná a asymetrická klenba sa tiahne v smere západ - východ. Hlavný hrebeň je
posunutý bližšie k Hronu, čiže na južnú stranu. Preto sú južné rázsochy a doliny kratšie ako severné.
Kráľova hoľa tvorí hlavný krajinársky prvok východnej časti Nízkych Tatier, je to tiež záver tohto pohoria. Siaha do výšky 1946 m.n.m.
Oblasť Kráľovej hole je pramenisko najväčších Slovenských riek - Váhu (Čierneho Váhu), Hrona, Hnilca a Hornádu.
K Horehronskému podoliu sa zváža od vrcholu strmá, bohato zalesnená Šumiacka dolina s rovnomenným potokom. Južné svahy spadajú cez Vyšné
sedlo, Predné sedlo a Úboč k obci Šumiac.
Kráľova skala (1690 m.n.m.), kužeľovitý skalný vrchol tvorí juhovýchodnú rázsochu Kráľovej hole. S pod jej vrcholu husto zalesnené svahy,
v nižších polohách lúčnaté plochy spadajú k obci Telgárt.
Východné, turistický neprístupné svahy tvoria záver pohoria Nízkych Tatier. Postupne klesajúci hôľny charakter krajiny vystriedajú
husto zalesnené oblasti.
Rázsocha vybiehajúca severovýchodne spája Kráľovu hoľu s Prednou hoľou. V tomto výbežku sa rozprestiera PR Martalúzka, skalný amfiteáter
s kaskádami Hnilca. PR Martalúzka je ojedinelou ukážkou prechodu lesa do hôľneho pásma vo výškovom rozpätí 250 m zvýrazňujúca
krajinársku hodnotu územia.
Severné svahy spadajú k Vikartovskej priekope, hornej časti Hornádskej kotliny dolinami Veľký a Malý Brunov. V hornej časti doliny
Veľký Brunov sú stopy zaľadnenia - ľadovcový kotol s obrúsenými skalnými stienkami a dnom zavaleným balvanmi, porastenými
kosodrevinou a jarabinou.
Západne od vrcholu Kráľovej hole pokračuje hrebeň Nízkych Tatier cez Strednú hoľu, Orlovú, Bartkovú s typickým hôľnym charakterom
krajiny do Ždiarského sedla.
|