Všeobecné informácie
Vodopis
Oblasť Kráľovej hole je pramenisko najväčších Slovenských riek - Váhu (Čierneho Váhu), Hrona, Hnilca a Hornádu.
Čierny Váh tvorí jedno z dvoch ramien vytvárajúcich rieku Váh. Pramení v severnom svahu Kráľovej holi v nadmorskej výške okolo 1680 m.n.m.
V oblasti Kráľovej hole sa doň postupne vlievajú potoky pretekajúce dolinami Malý a Veľký Brunov, Holičná a Ždiarsky potok. Vodácky je splavný
od Liptovskej Tepličky, optimálne podmienky sú v mesiacoch apríl až jún. V minulosti (do konca 19. storočia) sa po Čiernom Váhu splavovalo drevo.
Medzi osadou Čierny Váh a Nižný Chmelinec sa rozprestiera vodná nádrž Čierny Váh. Po 39 km toku sa spája z Bielym Váhom a vytvárajú spolu rieku
Váh, čo je najdlhšia rieka Slovenska s celkovou dĺžkou 406 km. Názov rieky Váh je odvodený z latinského slova Vagus - blúdivý.
Rieka Hron, druhá najdlhšia rieka Slovenska s dĺžkou 298 km pramení pod východnými svahmi Kráľovej hole pod sedlom Besník v nadmorskej výške 980 m.n.m.
V oblasti Kráľovej holi sa doň postupne vlievajú potoky Zubrovica (pramení pri sedla Snehová jama v juhovýchodnom svahu Kráľovej hole v nadmorskej výške
1650 m.n.m.), Stračaník, Čeremka, Havraník, Šumiacky potok pretekajúci Šumiackou dolinou a množstvo menších prítokov.
Horný tok rieky Hron vytvára medzi obcami Telgárt a Červená Skala NPR Meandre Hrona, vytvára tiež prirodzenú hranicu medzi Nízkymi Tatrami a Veporskými
vrchmi. Rieka je vodácky splavná od obce Pohorelá, najvyšší prietok vody je od marca do mája.
Rieka Hnilec pramení v severovýchodnom svahu Kráľovej holi. Preteká PR Martalúzka, kde vytvára romantické kaskády a vteká do Zadnej doliny, kde
opúšťa územie Nízkych Tatier. Ďalej preteká územím Národného parku Slovenský raj, kde vytvára množstvo
romantických zákutí (napr. Stratenský kaňon), umelú vodnú nádrž Palcmanská Maša a po 89 km dlhom toku sa vlieva do Hornádu.
Rieka Hornád pramení pod severným svahom Kráľovej holi v úbočí kopca Jedliská v nadmorskej výške okolo 1050 m.n.m. Vytvárajú ho početné zdroje,
ktoré sa spájajú v jednom koryte nad Vikartovcami. V oblasti Kráľovej hole sa doň vlieva potok Bystrá tečúci Bystrou dolinou. Po krátkom úseku
typicky horského terénu preteká Hornád pod Vikartovcami do širšej Hornádskej kotliny s lúkami a poľami. Pod Hrabušicami opúšťa nízko položené
dno Hornádskej kotliny a vytvára 11 km dlhý epigenetický kaňon Prielom Hornádu v severnej časti Slovenského raja.
Hlavnými zdrojmi vodnosti tokov sú zrážky (dážď, sneh), ale významné sú i podzemné vody v podobe sutinových prameňov vyvierajúcich v miestach styku
s nepriepustným podložím. Toky v oblasti Kráľovej hole majú najväčšie prietoky v jarných mesiacoch. Tieto maximá súvisia s topením snehu, pri náhlom
odmäku spojenom so zrážkami. Najmenšie prietoky sú v zimných mesiacoch.
|
